30. Okt. 2013 Kategória: Top správa
BRATISLAVA/KOŠICE 30. októbra (SITA) – Tri rozhodnutia o zamietnutí trojice disciplinárnych konaní voči predsedovi najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi si dnes osobne nevypočul ani Harabin, ani minister spravodlivosti Tomáš Borec. Predsedníčka ÚS Ivetta Macejková obom vytkla, že sa osobne nezúčastnili na pojednávaní. Obaja dnes mali aj iné povinnosti. Harabin vypovedal pred okresným súdom Bratislava IV. v prípade svojej žaloby za výrok na jeho adresu, ktorý povedala psychiatrička Renáty Papšovej, ktorá bola ošetrujúcou lekárkou dnes už nebohých sudcov Juraja Majchráka a Marty Laukovej. Kancelária predsedu NS SR informovala, že pre Harabina ako ortodoxného kresťana je dôležitejšia česť ako riziko straty sudcovského taláru. "Navyše okresný súd vytýčil pojednávanie skôr a už sa raz musel ospravedlniť, takže nechcel byť ak Lipšic, ktorý nechodí na vlastné súdy," uviedla kancelária predsedu NS SR. Minister Borec bol v čase pojednávania na rokovaní kabinetu. "Tam už všetky právne argumenty, ktoré boli, sme poskytli, čiže nebolo nič nové, čo by sme mali ako účastník - teda za seba hovorím, dodať," poznamenal Borec, ktorý považoval za potrebné byť na zasadnutí vlády.
Zamietnuté disciplinárne návrhy na Harabina podala Borecova predchodkyňa Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS). Bývalá ministerka aj súčasný minister rozhodnutie nekomentovali, berú ho na vedomie. Harabin pripomenul svoj starší názor, že podľa neho minister spravodlivosti ako člen vlády nemôže dať disciplinárny návrh na predsedu najvyššieho súdu. "To hovorí jasne ústava, povedal to aj Štrasburg. To je trojdelenie štátnej moci. Ústava hovorí jasne. A keď pani Žitňanská hovorí o zákone, tak nech si naštuduje ústavu, lebo tá má prioritu," vyhlásil dnes Harabin. Dodal, že "keby sme pripustili toto, tak ja ako predseda najvyššieho súdu a súdnej rady môžem dať disciplinárny návrh na člena vlády alebo ktoréhokoľvek poslanca".
Dnes ústavný súd ako o prvom rozhodoval o návrhu, ktorý podávala Žitňanská voči Harabinovi pre porušenie pravidla o elektronickom prideľovaní spisov a svojvoľnej zmene zloženia senátu. Vydal opatrenie, ktorým podľa nej zmenil bez legitímneho dôvodu rozvrh práce, či zasiahol do náhodného prideľovania veci na NS SR a určil, že o niektorých veciach bude rozhodovať jeden, a nie dva senáty náhodným výberom. Ministerka žiadala, aby ho ÚS uznal vinným z disciplinárneho previnenia a uložil mu trest zrážky z platu vo výške 70 percent na jeden rok. V tomto prípade za oslobodenie Harabina hlasovalo šesť ústavných sudcov, proti boli štyria. ÚS návrh zamietol. Na rokovaní pléna sa zúčastnilo desať ústavných sudcov, Sergej Kohut a Ladislav Orosz boli vylúčení z konania uznesením pléna ÚS.
Potom plénum ústavného súdu predsedu najvyššieho súdu Štefana Harabina nevyzlieklo z talára v prípade disciplinárneho návrhu, v ktorom Žitňanská za najzávažnejšie previnenie označila, že Harabin nepodal odvolanie voči rozsudkom v kauze tzv. diskriminačných žalôb. Tým podľa nej porušil povinnosť vykonávať svoju funkciu predsedu súdu svedomito, riadne a včas plniť svoje povinnosti orgánu riadenia a správy súdov a ohrozil dôveru v nestranný a spravodlivý. V tomto prípade bolo päť sudcov za oslobodenie a dvaja boli za uznanie viny. Podľa zákona musí rozhodnúť nadpolovičná väčšina sudcov. O návrhu na disciplinárne konanie rozhodovalo len sedem sudcov, pretože piati boli vylúčení z konania a jeden sudca je dlhodobo práceneschopný.
Napokon v treťom prípade plénum ÚS zamietlo návrh Žitňanskej, ktorá žiadala potrestať Harabina za neprimerané zasahovanie do prideľovania vecí na NS SR, čím bolo porušené právo účastníkov konaní na zákonného sudcu. Plénum rozhodovalo v sedemčlennom zložení - štyria sudcovia boli za oslobodenie Harabina spod disciplinárneho obvinenia, traja boli proti. Keďže pri rozhodovaní nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina všetkých sudcov, plénum muselo návrh zamietnuť a nerozhodovalo, či sa Harabin dopustil alebo nedopustil previnenia, za ktoré mal byť disciplinárne stíhaný.
Už v utorok plénum ÚS zamietlo návrh Harabina na obnovu disciplinárneho konania v prípade nepovolenej kontroly MF na ústavnom súde. Harabin chcel obnovu konania preto, že Európsky súd pre ľudské práva uznal, že jeho právo na spravodlivý proces bolo porušené v prvom disciplinárnom konaní o tejto veci. ESĽP konštatoval, že o Harabinovi rozhodovali aj ústavní sudcovia, pri ktorých boli pochybnosti o zaujatosti. Keď ESĽP zistil takéto pochybenie, k podstate sporu sa už nevyjadroval. Nepovedal teda, či ministerstvo financií má alebo nemá právo kontrolovať Najvyšší súd SR, ani či si Harabin zaslúžil trest. Ústavný súd v júni 2011 uznal Harabina za vinného, lebo nevpustil kontrolu rezortu financií na Najvyšší súd SR a trestom bola zrážka 70 percent platu na jeden rok. O návrhu na obnovu konania rozhodovalo desať sudcov ÚS, dvaja sudcovia boli z rozhodovania o tejto veci vylúčení, jeden sudca je práceneschopný. K rozhodnutiu pripájajú odlišné stanovisko sudcovia Ľubomír Dobrík, Milan Ľalík a Ivetta Macejková.
Harabin dnes avizoval, že po odmietnutí konania plánuje ďalšie kroky. "Musím podať nový návrh do Štrasburgu za včerajšok," povedal predseda najvyššieho súdu s tým, že ak vysúdi nejaké peniaze, dá ich na pravoslávne kostoly.
