14. Apr. 2014 Kategória: Top správa
BRATISLAVA 14. apríla (SITA) - Najčastejšou oblasťou porušovania zákona o štátnom jazyku je nesprístupnenie písomných informácií v štátnom jazyku v nápisoch a oznamoch pre verejnosť na veľkoplošných tabuliach, na budovách alebo na iných nosičoch na verejných priestranstvách. Uvádza to Ministerstvo kultúry (MK) SR v poradí v druhej Správe o stave používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky. Správu predkladá na rokovanie vlády raz za dva roky. Prvú správu prerokovala vláda ako informatívny materiál 28. novembra 2012. Správa, ktorá je do utorka 15. apríla v medzirezortnom pripomienkovom konaní, poskytuje obraz o situácii v niektorých oblastiach verejného styku.
Podľa zistení MK SR sa "inojazyčné texty bez použitia štátneho jazyka najčastejšie vyskytovali na volebných plagátoch v rámci predvolebnej kampane (maďarský jazyk) a v oznamoch o kultúrno-spoločenských podujatiach (maďarský jazyk) organizovaných na národnostne zmiešanom území". Keďže niektoré z podujatí dotoval Úrad vlády SR v rámci dotačného programu na podporu kultúry národnostných menšín, považuje MK SR za "potrebné zakotviť požiadavku rešpektovania zákona o štátnom jazyku medzi podmienky prideľovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a na Úrade vlády SR zaviesť kontrolu jej dodržiavania". Pretrváva problém jednojazyčných, najčastejšie maďarských, nápisov na pamätníkoch a pamätných tabuliach, na ktorých chýba text v slovenčine. "Všetky takéto nápisy, ak vznikli po roku 1995, t. j. po prijatí zákona o štátnom jazyku, mali byť v zmysle prechodného ustanovenia doplnené o preklad textu do štátneho jazyka. Novelou zákona z roku 2011 sa termín zosúladenia nápisov na pomníkoch, pamätníkoch a pamätných tabuliach predĺžil do 31. októbra 2011. Napriek tomu viaceré pamätníky a pamätné tabule do dnešného dňa neobsahujú text v štátnom jazyku", píše ďalej MK SR v správe. Zverejnením informácií v inom ako štátnom jazyku bez ich znenia v slovenčine sa porušuje zákon o štátnom jazyku. Podľa zákona každá verejná informácia má byť dostupná v štátnom jazyku, pričom zákon umožňuje súbežné zverejnenie informácie v ľubovoľných cudzích jazykoch.
So sprístupňovaním informácií v štátnom jazyku, ako ďalej konštatuje ministerstvo kultúry v správe, mali problém aj niektoré orgány obecnej samosprávy, ako obecný rozhlas a obecné noviny. Vyskytli sa aj prípady nedostatočného ovládania slovenčiny v práci samosprávnych orgánov. Ministerstvu kultúry sa k tomuto problému písomne vyjadrili úrady vyšších územných celkov, "z ktorých väčšina navrhla legislatívne zakotvenie požiadavky ovládania štátneho jazyka medzi podmienky, ktoré musí spĺňať kandidát na post starostu (primátora) a poslanca obecného (mestského, miestneho) zastupiteľstva". MK SR však pripomína, že túto požiadavku už obsahuje zákon o štátnom jazyku, podľa ktorého sú všetky orgány územnej samosprávy (poslanci, starostovia a primátori) a ich zamestnanci povinní ovládať a v úradnom styku používať spisovnú slovenčinu.
Podľa doterajších skúseností ministerstva kultúry sa zákon o štátnom jazyku najčastejšie porušuje z jeho neznalosti. MK SR pripúšťa, že správa neposkytuje ucelený obraz o uplatňovaní zákona o štátnom jazyku v praxi, "pretože ministerstvo kultúry vyhodnocuje len tie prípady, o ktorých sa dozvie z podnetov občanov alebo na základe vlastných zistení". Pritom MK SR dodržiavanie zákona monitoruje len sporadicky, "keďže na monitorovanie používania štátneho jazyka v takom rozsahu, ako je žiaduce, nie sú utvorené dostatočné personálne kapacity".
Stav môže, podľa poznatkov MK SR získaných z ústredných orgánov štátnej správy, zmeniť len systematický prístup, medzi iným pravidelné vzdelávanie, podpora vydávania základných kodifikačných príručiek, ako aj praktických jazykových publikácií objasňujúcich kodifikovanú podobu slovenčiny. Pomôcť by mohli vzorové dokumenty, jednotný metodický materiál venovaný jazykovej kultúre pre zamestnancov štátnej správy a ďalšie opatrenia. MK SR tiež navrhuje "v rámci medzirezortného pripomienkového konania stanoviť povinnosť akceptácie jazykových pripomienok zo strany ministerstva kultúry a v sporných prípadoch stanoviť povinnosť prerokovania týchto pripomienok s ministerstvom kultúry". Správa sa venuje viacerým oblastiam zvlášť. Popri už spomínanej štátnej správe sleduje jazykovú úroveň v oblastiach: súdov, ochrany spotrebiteľov, médií a v školstve. Vo všetkých odporúča zamerať sa na pravidelné vzdelávanie o spisovnej slovenčine a pridáva rad ďalších špecifických odporúčaní. Napríklad pri súdoch odporúča aj zabezpečiť prístup všetkých zamestnancov súdov k základným kodifikačným príručkám slovenského jazyka v knižnej alebo elektronickej forme. MK SR nie je spokojné s jazykovou úrovňou médií a apeluje na zvýšenie úrovne výučby slovenského jazyka na vysokých školách pripravujúcich nielen budúcich žurnalistov, ale aj pracovníkov marketingu, či hercov. V praxi by podľa MK SR bolo dobré medzi iným zaviesť pre redaktorov a moderátorov pred ich prvým vystúpením v rozhlase a televízii tzv. kvalifikačné skúšky, teda skúšky z čítania, výslovnosti, artikulácie, tempa reči, atď. Napríklad verejnoprávnemu RTVS odporúča zriadiť funkciu hlasového pedagóga. V školstve zas MK SR medzi iným považuje za vhodné zabezpečiť pravidelné školenia o spisovnom jazyku pre učiteľov materských, základných a stredných škôl.
Ministerstvo kultúry v spolupráci s odbornými slovakistickými výskumnými pracoviskami schvaľuje kodifikovanú podobu štátneho jazyka a zverejňuje ju na svojej internetovej stránke. Zabezpečuje i dohľad nad zákonom o štátnom jazyku a stará sa o zvyšovanie jazykovej kultúry v spoločnosti. Tieto úlohy plní prostredníctvom odboru štátneho jazyka sekcie umenia a štátneho jazyka.
