Na ďalších miestach sa umiestnili Sloboda a Solidarita (9,4%), Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko (7,9%), hnutie Sme rodina (6,4%) či Progresívne Slovensko (5,2%). Do parlamentu by sa tak dostalo celkovo sedem politických subjektov. Naopak, brány NR SR by neprekročila vládna strana Za ľudí (4%), Kresťanskodemokratické hnutie (3%), Vlasť (2,7%), Dobrá voľba (2,6%), SMK (2,5%), Spolu - občianska demokracia (2,2%), Slovenská národná strana (1,4%) či Most-Híd (1%).

Respondentom bola položená otázka: „Skúste si predstaviť, že by sa najbližší víkend konali voľby do NR SR. Išli by ste voliť? A ktorej politickej strane by ste dali Váš hlas? Prečítam vám v náhodnom poradí zoznam všetkých kandidujúcich strán.“ 14,5 percenta opýtaných deklarovalo, že nepôjde voliť, 4,3 percenta nechcelo odpovedať a 15,9 percenta nevedelo, koho by išli voliť.

"Uvedené znamená, že ak napríklad vláda SR vyhlási skončenie pandémie v júli 2020, lehota na podanie daňového priznania končí 31. augusta 2020 a v tejto lehote je daň aj splatná," uvádza sa v schválenom návrhu. Zákon posúva aj ďalšie lehoty, ktoré s posúvaním daňového priznania súvisia, napríklad lehota na predkladanie vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane a podobne.

Vládou schválený zákon prináša aj ďalšie úpravy v daňovej oblasti. Odpúšťa napríklad zmeškanie lehoty za niektoré úkony, čo sa však netýka podania daňového priznania a zaplatenia dane. Zmeškaný úkon však musia daňovníci dodatočne vykonať najneskôr mesiac po skončení pandémie. Zákon zohľadňuje aj možné zmeny v poštovom doručovaní písomností, umožňuje s finančnou správou komunikovať aj prostredníctvom e-mailu.

Krízová legislatíva tiež stanovuje podmienky prerušenia daňovej kontroly počas pandémie a takisto niektorých daňových konaní. Zároveň zavádza pravidlo, že ak v období pandémie daňovník nezaplatí daň alebo nastanú dôvody na zrušenie registrácie DPH, nebude uverejňovaný v zoznamoch finančnej správy, čo by mohlo skomplikovať jeho postavenie pri žiadosti o úver, či dotáciu. Nezaplatená daň splatná počas platnosti opatrení sa zase nebude považovať za daňový nedoplatok, ak ju subjekt zaplatí do mesiaca po skončení pandémie. Zákon zavádza aj odklad všetkých začatých daňových exekúcií do konca pandémie a odklad lehoty na podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel.

Vláda pritom zatiaľ v tomto balíku finančných opatrení neriešila pôvodne navrhované opatrenie umožňujúce započítanie daňovej straty už od roku 2014, ktoré sa stretlo napríklad aj s kritikou exministra financií Ladislava Kamenického, či bývalého poslanca Miroslava Beblavého, že nejde o krízovú pomoc. Zároveň materiál zatiaľ nerieši ani avizovaný odklad preddavkov na daň z príjmov pre podnikateľov s poklesom obratu o vyše 40 %.

Analytici IVO v spolupráci s ďalšími expertmi hodnotia v rámci IVO Barometer vývoj kvality demokracie na Slovensku za posledný štvrťrok tohto roka priemernou známkou 3,2, čo je rovnaká známka ako v 3. a 1. štvrťroku. V druhom štvrťroku to bolo 3,1. Z pohľadu celoročného hodnotenia sa tak potvrdila stagnácia indexu kvality demokracie. Na zlepšenie kvality demokracie na Slovensku “by mal byť nastolený nový model medzi vládnou stranou a opozíciou v parlamente, všetky ústavné inštitúcie ba mali pôsobiť prísne v rámci tých kompetencií, ktoré sú im dané ústavou, nemalo by sa využívať mocenské postavenie na dosiahnutie neodôvodnených politických výhod, bez ohľadu na to, o akej politickej strane hovoríme,“ povedal po dnešnej tlačovej besede pre agentúru SITA prezident IVO Mesežnikov. Ako príklady nedemokratických politických postupov uviedol aj: kauzu nevymenovania generálneho prokurátora, nepriame novelizácie zákonov, odmietanie opozičných legislatívnych návrhov v parlamente len preto, že sú

návrhmi opozície či neschvaľovanie programov mimoriadnych schôdzí parlamentu zvolaných opozíciou.

Spomínané zlepšenie štvrťročného hodnotenia v oblasti demokratické inštitúcie a právny štát (z 3,5 v 3. štvrťroku na 3,25 v 4. štvrťroku) je podľa IVO Barometra výsledkom pozitívneho pôsobenia ústavných inštitúcií – prezidenta a Ústavného súdu SR. Zhoršenie v oblasti legislatívy (z 2,75 v 3. štvrťroku na 3,0 v 4. štvrťroku) je dôsledkom “viacerých prípadov účelovej novelizácie zákonov v reakcii na aktuálny politický vývoj“. Príkladom je podľa Mesežnikova aj novelizácia Ústavy SR. Výsledky IVO Barometra vyčítajú v oblasti legislatívy zákonodarcom medzi iným aj stav zákona o verejnom obstarávaní, ktorý analytici vo výstupoch z IVO Barometra označujú za “neprehľadný a zložitý“. Dodávajú, že “na jeho použitie si je veľakrát potrebné najať ďalších odborníkov a ešte stále to nezaručuje bezproblémový verejný nákup v primeranom čase“. Oblasti – ľudské a menšinové práva a nezávislé médiá sa nezmenili a ostali na rovnakej úrovni po celý rok 2014. Ľudským a menšinovým právam IVO Barometer pridelil v hodnotení kvality demokracie známku 3,5 a mediálnej oblasti známku 3,0. V oblasti ochrany a dodržiavania ľudských a menšinových práv upozorňujú autori IVO Barometra na dokončenie príprav celoštátnej ľudskoprávnej stratégie. Podľa nich problémom je, že “mnohé kresťanské a konzervatívne združenia vrátane časti politického spektra tvrdia, že stratégia je ´veľmi tendenčná a výrazne zameraná na práva menšiny s neheterosexuálnou orientáciou´ “, čo “nezodpovedá skutočnosti“. Hodnotenie sa nevyhlo ani tzv. referendu o rodine, kde autori projektu okrem iného tvrdia, že základný odkaz iniciátorov referenda je, že keďže “demokracia je vôľa väčšiny, čokoľvek, čo väčšina odhlasuje, je demokratické“. Bez zmien je posledné tri roky vývoj kvality demokracie v oblasti nezávislých médií a médií verejnej služby, dosahuje známku 3,0. IVO Barometer si všíma postupy súdov a ďalších orgánov činných v trestnom konaní voči médiám, tiež regulačných orgánov a vstup skupiny Penta na mediálny trh. V súvislosti so vstupom Penty do médií sa upozorňuje na potrebu “definovať profesionálne štandardy novinárskej práce a komunikácie s vydavateľmi“. V prípadoch súdov či trestných stíhaní v oblasti médií sa v správe z IVO Baromentra konštatuje aj “potešiteľná stavovská solidarita“, ako aj snahy niektorých profesijných organizácii typu IPI (Medzinárodný tlačový inštitút) upozorňovať na tlaky na novinárov. “V takýchto zlomových situáciách sa výraznejšie ukazuje absencia funkčnej stavovskej organizácie“, ktorá by zastupovala záujmy novinárov. Napokon v občianskej spoločnosti si správa všíma vymenovanie nového splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti. Kritizuje sa skutočnosť, že parlament prijal zákon o dani z príjmov, ktorý prvý raz od roku 2010 nepozastavuje firmám pokles asignácie percenta z dane pre neziskový sektor a už v roku 2016 tak neziskový sektor môže prísť o 7 až 8 miliónov eur, uvádza sa vo výsledkoch IVO Barometer za 4. štvrťrok 2014 a celý rok 2014.

Agentúra FOCUS urobila prieskum na reprezentatívnej vzorke 1050 respondentov vo veku nad 18 rokov. Agentúra zisťovala dôveru občanov k vybraným politikom, konkrétne k trom najvyšším ústavným činiteľom a predsedom politických strán. Respondenti odpovedali na otázku: "Do akej miery dôverujete alebo nedôverujete nasledujúcim politikom?" Respondenti mali ohodnotiť dôveru politikom podľa zoznamu, v ktorom boli zoradení náhodne.

Tajná správa, ktorú dostal denník SME, údajne hovorí o tom, že dvaja šéfovia tajných vojenských služieb postupovali ako organizovaná skupina a s peniazmi a majetkom tajných služieb narábali tak, aby z toho mali osobný prospech oni alebo tretie osoby. Dokument má 134 listov a údajne vychádza z vnútorného vyšetrovania vo vojenskej rozviedke, ktoré sa rozbehlo, keď ministerstvo obrany viedol Ľubomír Galko (SaS). Súčasný minister obrany Martin Glváč označil spis za mediálnu kačicu, fiktívnu konštrukciu, ktorá ohrozila záujmy štátu, fungovanie vojenského spravodajstva a životy jej príslušníkov v utajení. Podľa ministra je preukázateľné, že k žiadnemu tunelovaniu nedošlo. Na rokovaní Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva v utorok vypovedali k podozreniam z tunelovania vo Vojenskej spravodajskej službe traja bývalí spravodajskí dôstojníci vojenského spravodajstva a jeden súčasný.